Hrôza v Amytyville
Tragédia v Amityville
Tvorcovia filmového hororu 3:15 zomrieš ešte pred uvedením do kín tvrdili, že príbeh sa odohral podľa skutočnej udalosti. Drvivá väčšina priaznivcov však tomuto tvrdeniu nedôverovala. Ako sa však ukázalo neskôr, filmári naozaj hovorili pravdu, a príbeh z filmu 3:15 zomrieš sa skutočne odohral. Podľa svedkov, ktorí desivé udalosti zažili na vlastnej koži, je realita ešte desivejšia ako ponúkli filmári v horore.
Desivý príbeh sa začal v americkom mestečku Amityville v roku 1974, kde sa v jednom dome, ktorý je dnes známy po celom svete, odohrala rodinná tragédia. Ronald DeFeo tu počas spánku zastrelil rodičov a všetkých svojich súrodencov – deväťročného Johna, dvanásťročného Marca, trinásťročnú Allison a osemnásťročnú Dawn. Správa o tragédii vydesila nielen celé americké mestečko, ale aj vyšetrovateľov, ktorí si nevedeli vysvetliť motív na také brutálne správanie Ronalda, ktorý ako sám vypovedal, mal súrodencov veľmi rád.
Vypočúvanie Ronalda odhalilo, že k brutálnemu činu ho naviedli akési diabolské hlasy. Pre vyšetrovateľov bolo záhadou aj miesto činu, kde sa všetky obete strieľania našli v rovnakej polohe – teda na bruchu, a boli zastrelené v spánku. Kriminalisti si nevedeli vysvetliť, ako je možné, že sa nikto z obetí počas strieľania nezobudil, keď Ronald nepoužil na zbrani tlmič, a rodičov aj súrodencov zastrelil postupne, vo viacerých izbách.
3:15 zomrieš
Do opusteného domu v Amityville na ulici Ocean Avenue, kde sa odohrala dráma, sa po roku nasťahoval George Lutz so svojou manželkou Kathleen a tromi deťmi. Zo začiatku sa tešili z nového domu, no zakrátko zistili, že v dome sa dejú podivné veci, a že v ňom straší. Bez zjavnej príčiny sa presúval nábytok, otvárali sa okná, a z niektorých častí domu sa šíril neznesiteľný zápach. Navyše otec rodiny George Lutz sa každú noc z neznámeho dôvodu prebúdzal vždy o 3:15. Neskôr zistil, že práve v tomto čase prišlo k vraždám, ktoré sa v dome odohrali pred rokom. Udalosti nabrali rýchly spád v momente, keď bola Kathleen fyzicky napadnutá akousi neznámou silou, ktorá ju ohrozovala na živote.
Rodina preto požiadala o pomoc miestneho kňaza Ralpha Pecorara, aby ich zbavil neznámej sily, ktorá v dome prebýva. Kňaz ich však odmietol, pretože sa bál do domu vstúpiť. Dôvodom bolo to, že tesne po vraždách, keď chcel požehnať miestnostiam, kde sa všetko odohralo, započul hlas, ktorý mu prikázal, aby z domu odišiel. Rodina Lutzových sa tak nedočkala žiadnej pomoci, a z domu v Amityville po 28. dňoch napokon odišli. Ich rozprávaniu o tom, čo sa v dome odohrávalo nechcela veriť ani polícia, a tak na nich v roku 1979 vyšetrovatelia použili pri vypočúvaní aj detektor lži. Ukázalo sa, že všetci hovorili pravdu.
Celý príbeh z Amityville sa dnes považuje za skutočný, aj keď mnohí skeptici nesúhlasia, a považujú to celé za výmysel. Filmári si síce niektoré scény vo filme vymysleli, a nestali sa tak ako vypovedala rodina Lutzových, no drvivá časť príbehu je vraj reálna. Viacerí svedkovia hovoria, že skutočnosť bola ešte desivejšia ako film. Dom v Amityville je dnes opustený, a aj keď prišlo k jeho výraznej rekonštrukcii a k zmene adresy, kvôli tomu, aby ho nevyhľadávali zvedavci a rôzni parapsychológovia, len málokto sa v ňom odváži prenocovať. Ktovie prečo...